Výsluch svedka v trestnom konaní
Vo všeobecnosti výsluch predstavuje procesný úkon zameraný na získanie podstatných, presných a komplexných skutočností o prešetrovanej veci. Každý výsluch je vo svojej podstate rovnaký, odlišnosti sa týkajú len osobitostí vyplývajúcich z jednotlivých procesných postavení vypočúvaného. V nasledujúcej časti bude venovaná pozornosť najmä výsluchu svedka a obvineného.
Podľa § 58 ods. 1 Tr. por., o každom úkone trestného konania sa spíše, a to spravidla pri úkone alebo bezprostredne po ňom, zápisnica, ktorá musí obsahovať
a/ označenie súdu, prokuratúry alebo iného orgánu vykonávajúceho úkon,
b/ miesto, čas a predmet úkonu,
c/ meno a priezvisko úradných osôb a ich funkcie, meno a priezvisko, dátum narodenia a bydlisko alebo sídlo osôb, ktoré sa na úkone zúčastnili, a u obvineného, poškodeného alebo svedka aj adresu, ktorú uvedie na účely doručovania,
d/ stručné, ale výstižné opísanie priebehu úkonu, z ktorého je zrejmé i zachovanie zákonných ustanovení upravujúcich vykonávanie úkonu, ďalej podstatný obsah rozhodnutí vyhlásených pri úkone, a ak bol pri úkone doručený rovnopis rozhodnutia, osvedčenie o tomto doručení,
e/ návrhy strán, poskytnutie poučenia, prípadne vyjadrenie poučených osôb,
f/ námietky strán alebo vypočúvaných osôb proti obsahu zápisnice.
Z hore uvedeného ustanovenia § 58 ods. 1 Tr. por. vyplýva, že každú zápisnicu, bez ohľadu na skutočnosť, či sa týka výsluchu svedka, obvineného alebo podania vysvetlenia podľa § 196 ods. 2 Tr. por. možno rozdeliť na tri časti, ktoré na ktorých musí vypočúvaná osoba participovať.
· Prvá časť výsluchu spočíva v identifikovaní vypočúvanej osoby, ktorá do protokolu uvádza skutočnosti ako meno, priezvisko, dátum narodenia, bydlisko atď.
· Druhú časť predstavuje poučenie v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku a Trestného zákona.
· Tretiu časť výsluchu tvorí vyjadrenie k meritu šetrenej veci, teda ku skutkovým okolnostiam prípadu.
Podľa § 127 ods. 1 Tr. por., každý je povinný dostaviť sa na predvolanie orgánov činných v trestnom konaní a súdu a vypovedať ako svedok o tom, čo mu je známe o trestnom čine a o páchateľovi alebo o okolnostiach dôležitých pre trestné konanie.
Podľa § 128 ods. 1 Tr. por., svedok, ktorý bol riadne predvolaný a bez dostatočného ospravedlnenia sa k úkonu neustanoví, môže byť predvedený. Na následky nedostavenia sa musí v predvolaní upozorniť.
Podľa § 120 ods. 1 Tr. por., ak sa obvinený, ktorý bol riadne a včas predvolaný na výsluch alebo iný úkon, bez dostatočného ospravedlnenia nedostaví, možno ho na tento úkon predviesť. Na to, ako aj na ďalšie následky nedostavenia sa musí byť obvinený v predvolaní upozornený.
Podľa § 70 ods. 1 Tr. por., kto napriek predchádzajúcemu napomenutiu ruší konanie alebo kto sa voči súdu, prokurátorovi, alebo policajtovi správa urážlivo, alebo kto bez dostatočného ospravedlnenia neposlúchne príkaz, alebo nevyhovie výzve alebo predvolaniu podľa tohto zákona, toho môže sudca a v prípravnom konaní prokurátor alebo policajt potrestať poriadkovou pokutou do 1 650 eur; ak ide o právnickú osobu, až do 16 590 eur. Na možnosť uloženia poriadkovej pokuty musia byť dotknuté osoby vopred upozornené.
Prevažnej väčšine výsluchov predchádza predvolanie, teda výzva na dostavenie sa na výsluch s oznámením miesta času a veci, ktorej sa výsluch bude týkať. Z uvedeného ustanovenia § 127 ods. 1 Tr. por. vyplýva generálna povinnosť každého dostaviť sa na základe predvolania a vypovedať ako svedok. Obdobná povinnosť je v zmysle § 128 ods. 1 Tr. por. upravená aj u osoby v procesnom postavení obvineného.
V prípadoch svedka aj obvineného zákon nespája dostavenie sa osoby na výsluch so skutočnosťou, či predvolávaná osoba má alebo nemá vedomosť o prešetrovanej veci alebo či využije svoje právo odoprieť výpoveď resp. odmietne vypovedať, jedinou a rozhodnou podmienkou pre povinnosť dostaviť sa na výsluch je predvolanie. V prípade nedostavenia sa bez riadneho ospravedlnenia, je takáto neúčasť v zmysle § 128 ods. 1 Tr. por. spájaná s možnosťou predvedenia alebo v zmysle § 70 ods. 1 Tr. por. uloženia poriadkovej pokuty.
Výsledkom výsluchu alebo podania vysvetlenia v zmysle § 196 ods. 2 Tr. por., je výpoveď v podobe zápisnice o priebehu výsluchu a o skutočnostiach výsluchom získaných, a je dôkazom použiteľným v trestnom konaní. Protokolovaný výsluch môže slúžiť na preukázanie viny, ale aj neviny vypočúvaného ako aj tretej osoby.
Predtlač zápisnice o výsluchu svedka, osoby podávajúcej vysvetlenie a najmä výsluchu obvineného pozostáva z viacerých strán poučení a paragrafovým znením Trestného zákona a Trestného poriadku. Býva pravidlom, že osoba, ktorá sa pod takúto zápisnicu podpisuje, sa s jej obsahom oboznámi len okrajovo, a to z dôvodu rozsiahlosti a komplikovanosti samotného textu poučenia, pričom svojím podpisom potvrdzuje, že jej bol poskytnutý dostatočný čas na preštudovanie poučenia, na oboznámenie sa s jej právami a že proti obsahu zápisnice nemá námietky. Ako už bolo spomenuté, takáto zápisnica, bez ďalšieho môže slúžiť ako dôkaz v ďalšom štádiu trestného konania.
V rámci výpovedi sa nemožno spoliehať len na skutkovú časť výsluchu, ale je potrebné venovať pozornosť aj časti obsahom ktorej sú poučenia o právach a povinnostiach vypočúvanej osoby.
Súčasťou poučení v zápisnici o výsluchu bývajú často aj vyjadrenia k opravným prostriedkom proti rozhodnutiam. Predčasné vzdanie sa práva podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu vydanému v trestnom konaní, alebo vzdanie sa časti svojich procesných práv, môže podstatne sťažiť ďalšie uplatňovanie práv obvineného, podozrivého ale aj poškodeného v trestnom konaní.
Včasnou poradou s advokátom, ktorý poskytne odbornú pomoc pred a počas absolvovania výsluchu, možno efektívne zabrániť nepríjemnostiam, ktoré môže vyvolať neuvážený postup pri výpovedi.
Ak vzhľadom na procesný postup vo veci nie je možné navštíviť advokáta pred samotnou výpoveďou, napr. došlo k predvedeniu osoby (teda výsluchu nepredchádzalo predvolanie, ale osoba je priamo predvedená pred vypočúvajúceho), vždy možno požiadať o odloženie výsluchu, a to až do doby kedy bude predvedenej osobe umožnené sa s advokátom poradiť. V prípade, ak nebude odklad výsluchu umožnený, alebo sa obhajca nebude môcť na výsluch dostaviť, je možné využiť práva nevypovedať bez prítomnosti advokáta. Odmietnutie vypovedať bez prítomnosti obhajcu nemôže byť považované ani za priznanie, ani za priťažujúcu okolnosť, nakoľko využitie práva nemôže byť nijakým spôsobom sankcionované.
Podľa § 130 ods. 1 Tr. por., právo odoprieť výpoveď ako svedok má príbuzný obvineného v priamom rade, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Ak je obvinených viac a svedok je v uvedenom pomere len k niektorému z nich, má právo odoprieť výpoveď ohľadne iných obvinených len vtedy, keď nemožno oddeliť výpoveď, ktorá sa ich týka, od výpovede týkajúcej sa obvineného, s ktorým je svedok v tomto pomere.
A podľa ods. 2, svedok je oprávnený odoprieť vypovedať, ak by výpoveďou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe, svojmu príbuznému v priamom rade, svojmu súrodencovi, osvojiteľovi, osvojencovi, manželovi alebo druhovi, alebo iným osobám v rodinnom alebo obdobnom pomere, ktorých ujmu by právom pociťoval ako vlastnú ujmu. Svedok je oprávnený odoprieť vypovedať aj vtedy, ak by výpoveďou porušil spovedné tajomstvo alebo tajomstvo informácie, ktorá mu bola zverená ústne alebo písomne pod podmienkou mlčanlivosti ako osobe poverenej pastoračnou starostlivosťou.
Pri výsluchu alebo pri podávaní vysvetlenia podľa § 196 ods. 2 Tr. por., je potrebné vždy zvážiť, či svojim výsluchom vypočúvaný „neprispejete“ k svojmu obvineniu a následne aj k odsúdeniu, alebo k trestnému stíhaniu tretej osoby. Ku skutočnostiam týkajúcim sa výsluchu tretích osôb je dôležité uviesť, že Trestný poriadok v ustanovení § 130 ods. 1 priznáva svedkovi právo odoprieť výpoveď a v ods. 2 právo odoprieť vypovedať, pričom rovnaký princíp platí pri každom výsluchu, pričom procesné postavenie vypočúvanej osoby rovnako ako aj procesné postavenie tretej osoby nie je rozhodné. Rozhodné je buď kumulatívne spojenie dvoch podmienok spočívajúcich v zákonom stanovenom príbuzenskom pomere a nebezpečenstve trestného stíhania, alebo skutočnosť, že výpoveď sa má týkať príbuzného v procesnom postavení obvineného.